Stránka o vojnách, bitkách a osobnostiach histórie.

Rímska armáda (článok)

14. března 2008 v 16:58 | Odborník |  Rímska ríša
Rímska armáda

Vývoj a členenie rímskej armády
Tak ako sa Rím menil z malého mestského štátu na stredomorskú veľmoc, rovnako sa vyvíjala aj jeho armáda. Tá sa postupne stala najlepšie vycvičenou a organizovanou armádou svojej doby. Za tento úspech Rimania vďačili hlavne svojej schopnosti prispôsobiť sa novým podmienkam, pričom dokázali veľmi obratne reagovať na výzvy, ktoré vznikali pri neustálom rozširovaní ríše. Nezanedbateľnú úlohu pri ich úspechu však zohrávala aj vysoká bojová morálka vojakov, ktorí boli hrdí na to, že môžu slúžiť v rímskej armáde.

V prvých obdobiach kráľovstva sa rímske vojsko skladalo z 3000 pešiakov a 300 jazdcov, ktorí dohromady tvorili légiu. Do armády prispievala každá z troch tribuí (častí, na ktoré sa delila rímska spoločnosť) po 1000 pešiakoch a 100 jazdcoch. Po reforme Servia Tullia v roku 616 pred Kr., kedy sa spoločnosť rozdelila do piatich tried podľa majetku, sa základnou vojenskou (ale aj politickou) jednotkou stala centúria. Každá z piatich spoločenských tried mala určený presný počet centúrií, ktoré sa mali za vlastné náklady vyzbrojiť. Výzbroj vojaka sa teda líšila podľa toho, do ktorej z tried patril. Najchudobnejší ľudia slúžili v pomocných zboroch či ako ľahkoodenci, bohatší občania si mohli dovoliť drahšiu výzbroj a stávali sa ťažkoodencami. Príslušníci najbohatších vrstiev obyvateľstva tvorili zväčša jazdu, z ktorej sa neskôr vyvinula spoločenská vrstva, akási nižšia aristokracia. Za reformy Marca Furia Camilla v roku 406 pred Kr. však prestala byť služba v armáde bezplatná a bol zavedený žold.
Veľkosť rímskeho vojska samozrejme nebola vždy rovnaká. To, čo stačilo malému mestu, už nemohlo stačiť rozvíjajúcej sa ríši, ktorá zaberala čoraz väčšie územie a narážala na stále nebezpečnejších nepriateľov. Pôvodný počet 3300 vojakov spred reformy Servia Tullia sa po jej uskutočnení zvýšil na 9000, z čoho boli utvorené dve légie. Tento počet však neustále narastal, za púnskych vojen sa zvýšil na 20 a za Augusta dokonca až na 25 légií.

Okolo roku 500 pred Kr. sa légia skladala z asi 4500 mužov, pričom z tohto počtu bolo 3000 ťažkoodencov, 1200 ľahkoodencov (velites), a 300 jazdcov (equites). Ťažkoodenci sa ešte podľa výcviku a skúseností delili na hastátov, principov a triáriov (toto delenie zaviedol už spomínaný Camillus). Každá légia pozostávala z 30 menších jednotiek tzv. manipulov, pričom každý manipul sa skladal z dvoch centúrií; jazda sa delila na 10 turm. Boj zvyčajne začínali ľahkoodenci ozbrojení oštepmi, ktoré vrhali na nepriateľa, pričom následne ustúpili na krídla. Po nich nastúpili hastáti a prípadne i principovia; triáriovia zasahovali len v prípadne ohrozenia. Jazda, ktorá stála na bokoch, väčšinou slúžila len na prenasledovanie nepriateľa.

Ďalšiu veľkú reorganizáciu armády uskutočnil v roku 107 pred Kr. Gaius Marius. Ten zrušil rozdiely vyplývajúce z cenzu a dovolil vstúpiť do armády aj nemajetným občanom. Vojaci sa pritom nemuseli starať skoro o nič, dostali výzbroj, časť koristi, zadarmo ubytovanie a stravu a po odslúžení určitého počtu rokov aj kus pozemku. Služba v armáde teda prestala byť občianskou povinnosťou a stala sa skôr zamestnaním. Gaius Marius zaviedol aj nové členenie légie, v ktorom zrušil rozdiely vojakov podľa výcviku čím sa všetci vojaci pechoty stali ťažkoodencami. Oddiely ľahkoodencov a jazdy existovali stále, verbovali sa však hlavne z radov spojencov a pomocných zborov (auxilliares). Pri tomto členení sa légia rozdelila na 10 kohort, pričom 2. až 10. kohorta sa skladala z troch manipulov a teda zo šiestich centúrií. Prvá kohorta bola výberová a skladala sa z piatich centúrií, ktoré ale mali dvojnásobný počet vojakov. Pri plných stavoch légia pozostávala asi zo 6000 mužov a bola sprevádzaná pár stovkami jazdcov.

V takejto podobe légia existoval asi do druhej polovice 3. stor. po Kr., kedy si cisári začali uvedomovať potrebu mobilnejšej armády. Cisár Diocletianus sa rozhodol zaviesť model vojska, ktoré pozostávalo jednak z pohraničných posádok a jednak z mobilných jednotiek, v ktorých sa do popredia dostala jazda. Za jeho panovania došlo tiež k výraznému zvýšeniu počtu vojakov až na 500 000. V armáde sa od tohto obdobia začínali čoraz častejšie presadzovať barbari, ktorí už netvorili len pomocné či špeciálne jednotky ale stávali sa pevnou súčasťou vojska. To nakoniec viedlo k situácii, keď ku koncu ríše prestalo byť rímske vojsko vojskom Rimanov, ale stalo sa prakticky vojskom barbarov.

Systém velenia v rímskej armáde
Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré zabezpečujú chod každej armády je dobre organizované velenie. Výnimku netvorila ani rímska armáda, v ktorej sa systém velenia vyvinul do veľmi účinnej podoby.
V období republiky stáli na čele armády dvaja konzuli alebo v prípade ohrozenia diktátor a v čase cisárstva samozrejme cisár. Najvyšším veliteľom každej légie bol vojenský legát podliehajúci priamo vojvodcovi (legáti pôvodne pôsobili len ako poradcovia vojvodcov a až za Caesara sa z nich stali velitelia légií). Legáti, (príslušníci senátorského stavu) bývali pôvodne menovaní senátom a neskôr v období cisárstva priamo cisárom. Ďalšími vyššími dôstojníkmi v légii boli šiesti vojenskí tribúni. Prvý tribún bol akýmsi zástupcom legáta a v jeho neprítomnosti zastával funkciu najvyššieho veliteľa légie. Ďalších päť tribúnov pomáhalo pri velení légie. K vyšším dôstojníkom patril ešte prefekt tábora starajúci sa o správu vojenského tábora. Išlo prakticky o najvyššiu hodnosť, ktorú mohol získať radový vojak. Medzi nižších dôstojníkov patrili hlavne centurióni, ktorých bolo v légii okolo 60. Tí mali navyše svojich zástupcov principales a optiones. Veľmi špecifickou funkciou v légii bol nosič orla (aquilifer) alebo iného odznaku (signifer). K nižší dôstojníkom však možno zaradiť aj trubačov, rôznych úradníkov, či lekárov.

Rímske vojenské odznaky
Už od svojho založenia využívala rímska armáda rôzne znaky a symboly, ktoré slúžili ako vojenské odznaky rôznych jednotiek. Ich prípadná strata znamenala pre jednotku veľkú potupu a preto si ich vojaci veľmi cenili. Ak hrozilo, že by ich nepriateľ mohol ukoristiť, vojaci boli pre ich záchranu ochotný obetovať život. To často využívali ich velitelia, ktorí zvykli tieto odznaky hádzať medzi nepriateľov, čím vojakov povzbudili do útoku. Znakom légie bol strieborný a neskôr pozlátený orol (aquila) s rozopätými krídlami, pod ktorým bol zavesený kus plátna s menom a číslom danej légie. Práve tento odznak mal najväčšiu hodnotu a preto ho chránila I., dvojnásobne bojaschopná kohorta. Nosičom orla bol aquilifer, ktorý zvyčajne pochodoval v čele légie alebo stál v jej prvých radoch. Ďalšie odznaky sa volali signum a ich nosič sa nazýval signifer. Znakom kohorty bol veniec s hrotom oštepu alebo s malým štítom, nezriedka sa však objavoval aj odznak v podobe draka. Manipul bol označovaný otvorenou dlaňou, jazdectvo a pomocné zbory zase štvorcovými zástavami z bieleho alebo červeného plátna. Odznaky sa nosili na dlhej žrdi, ktorá bola zvyčajne ozdobená rôznymi vencami, symbolmi či vyobrazeniami bohov.

Výzbroj a výstroj rímskeho vojaka
Ako som uviedol už predtým, výzbroj a výstroj rímskeho vojaka až do reformy Gaia Maria závisela jedine na tom, do akej majetkovej vrstvy vojak patril. Najchudobnejší občania si samozrejme nemohli dovoliť drahú kovovú zbroj a preto mohli slúžiť len v podradnejších jednotkách, napríklad ako ľahkoodenci. Ťažkoodencami teda bývali najmä majetnejší vojaci.

Základom odevu každého rímskeho vojaka bola tunika na ktorú sa dávali rôzne druhy výstroja. Najchudobnejší vojaci mali zväčša len kožené chrániče, ktoré boli niekedy spevnené na hrudi železnou platničkou. Ostatný vojaci používali hlavne krúžkové košele, no vyskytovala sa tiež lamelová či šupinová zbroj. V čase ranného cisárstva sa objavuje aj nový typ ochranného oblečenia, zložený z kovových segmentov, zvaný lorica segmentata. Na rozdiel od obyčajných vojakov dôstojníci nosili bronzové brnenie, ktoré bolo na hrudi vyformované podľa tvaru ľudského tela. Používali sa tiež rôzne ochrany hlavy. Nemajetný ľahkoodenci sa chránili iba koženými prilbami, ktoré boli niekedy prikryté kožušinami, čo bolo charakteristické i pre nosičov odznakov. Väčšina vojakov však používala bronzové prilby viacerých typov na ktorých sa nachádzali rôzne ozdoby od pier na prilbách radových vojakov až po priečne chocholy u centuriónov a pozdĺžne chocholy u vyšších dôstojníkov. Nemenej dôležitým ochranným prvkom bol pre vojaka aj štít, ktorý sa vyskytoval v dvoch prevedeniach. Ľahkoodenci a dôstojníci používali menší oválny alebo kruhový štít, zatiaľ čo ťažkoodenci väčší vypuklý štít oválneho tvaru. Za cisárstva sa ale tento tvar zmenil na charakteristický vypuklý obdĺžnik.
Prejdime však teraz od výstroja vojaka k jeho zbraniam. Základnou zbraňou legionára bola vrhacia kopija dlhá asi 2 m. Výnimku tvorili triáriovia, ktorý mali namiesto vrhacej dlhšiu bodnú kopiju. Vojaci používali aj krátky hispánsky meč, ktorý dopĺňala dýka podobného tvaru. Radoví vojaci nosili meč na opasku, vyšší dôstojníci si meč pripevňovali na remeň prehodený cez rameno.

Neprehľadnú situáciu vo výzbroji legionárov vyriešila až reforma Gaia Maria, ktorou sa odstránila majetková diferenciácia vojakov pričom sa všetci vojaci pechoty stali ťažkoodencami.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 timika444 timika444 | 23. dubna 2009 v 18:13 | Reagovat

je to welmi dlhe a nece sa mi to citat a som len na prwej wete a uz sa nudim a robim to len preto lebo cem dostat 1 z dejaku wete bo mam1,1,1,4!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

2 554+948 554+948 | 26. září 2009 v 18:51 | Reagovat

napíšte niečo o Pretoriánskej Gerde jej systému velenia,ich odznakoch atď ak sa to dá

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama