Stránka o vojnách, bitkách a osobnostiach histórie.

Prvá výprava

6. března 2008 v 19:11 | Odborník |  Križiacke výpravy
Oslobodenie Svätej zeme
Prvá križiacka výprava

Vzrastajúca moc Círdobského kalifátu a jeho útoky na kresťanské štáty na Pyrenejskom polostrove a vzájomné rozbroje šľachty v západnej Európe boli od polovice 11. storočia čoraz vážnejším problémom. Cirkev prišla s riešením ako zastaviť moc moslimov a zároveň upriamiť výboje šľachty na územie ďaleko od európskeho Západu.

Už skoro ráno 27. novembra 1095 sa na rozľahlej rovine za hradbami juhofrancúzskeho Clermontu začali schádzať ľudia z mesta i širokého okolia, aby sa zúčastnil na neobyčajnej udalosti. Pápež Urban II. tu na záver synody vyzval kresťanov na vojenskú výpravu do Svätej zeme. Arabskí vládcovia, ktorí sa jej v 7. storočí zmocnili, zvyčajne nebránili kresťanom navštíviť ich posvätné miesta, ale museli za to platiť. V 11. storočí sa však pomery zhoršili. Tureckí Seldžukovia, ktorý na seba strhli moc, posvätné miesta pustošili a s kresťanmi zaobchádzali veľmi surovo. Kalif El Hakin u roku 1008 dal zrúcať Baziliku Sv. hrobu a následne podobný osud stihol všetky kresťanské chrámy. Z púte do Svätej zeme roku 1064, ktorú viedol mohučský arcibiskup, sa z približne 7000 ľudí vrátilo naspäť len asi 2000.
V 11. storočí prichádzalo do Palestíny veľa pútnikov a to i z vyšších vrstiev. Pútnici z Uhorska v čase panovania Štefana I. mali v Jeruzaleme k dispozícii dva útulky, čo svedčí o pomerne veľkej návštevnosti aj z našej oblasti.

PÁPEŽ NADCHOL EURÓPSKY ZÁPAD
Výzva pápeža Urbana II. bola veľmi emotívna a jeho slová zaúčinkovali nečakane silne. Deus lo volt! (Boh to chce). Nadšene volali tisíce poslucháčov, ktorých strhli sľuby a výsady stanovené cirkvou pre každého účastníka výpravy.
K veľkolepej výprave proti pohanom, posvätenej najvyššou cirkevnou autoritou, sa síce nepridal žiaden európsky panovník, vysoká šľachta však vycítila svoju šancu. Napokon sa na cestu vypravilo približne 330 000 bojovníkov, predovšetkým z Francúzska. Do Svätej zeme však dorazilo len 40 000 z nich. Na ich čele stáli muži zvučných mien. Predovšetkým jeden z najbohatších a najvplyvnejších veľmožov francúzska, gróf Rajmund IV. z Toulouse, knieža Dolného Lotrinska Gottfried z Bouillonu spolu so svojim bratom Balduinom z Boulogne, knieža Norbert z Normandie a jeho švagor gróf Štefan z Blois, flámsky gróf Róbert II., normandské knieža Bohemund z Tarentu a mnoho ďalších významných šľachticov.

VÝPRAVA CHUDOBY
Chudobné vrstvy sa pre ťaženie nadchli ešte viac. Správa o možnom vykúpení sa spolu s vidinou bohatstva rozšírila medzi najchudobnejšími ako blesk. Za niekoľko týždňov sa predovšetkým vo Francúzsku, ale aj v Nemecku, zhromaždilo viac ako dvadsať tisíc zle vyzbrojených, ale bojachtivých roľníkov. Zapríčinil to najmä vplyv muža, ktorý dal roľníkom nádej nového života. Bol to Peter z Amiensu nazývaný aj Peter Pustovník, ktorý ako potulný kazateľ odetý v hrubej kutni chodil po severnom Francúzsku. S obrovským zástupom vyrazil už v apríli 1096 smerom na východ, hoci oficiálny pápežov termín bol stanovený na 15. augusta toho istého roka. Roľníci podkovali býkov ako kone, naložili všetok svoj majetok na vozy a spolu so svojimi rodinami sa vydali do Konštantínopolu. Obyvatelia krajín, cez ktoré táto tzv. výprava chudobných postupovala, ich nemilosrdne ničili. Ale aj oni sami na ceste lúpili i žobrali a dopúšťali sa ukrutností na židoch, ako o tom svedčia príklady v Speyeri, Mainzi, Wormse, Neussi, Trieri a Metzi. Za povšimnutie stojí fakt, že pri Nitre roku 1096 sa kresťania z mesta a okolia postavili na ochranu židov, ktorí na tomto území žili a účastníkov križiackej výpravy zahnali. Odpor Nitranov bol taký rázny a prekvapivý, že Volkmarova skupina utrpela ťažkú porážku. Pravdepodobne tu padol aj veliteľ tejto križiackej skupiny, Volkmar, ktorý sa viac nespomína.
Do Konštantínopolu dorazili iba preriednuté oddiely roľníckej výpravy. Byzantský cisár Alexios I. Komnenos (1081 - 1118) ich v auguste 1096 prepravil cez Bospor na maloázijskú pôdu, kde sa pustili do boja nečakajúc na rytierske vojská. A tak hneď pri prvom strete boli armádou Seldžukov na hlavu porazení. Z 20 000 bojovníkov prežilo len okolo 3 000.

RYTIERI DOBÝVAJÚ MOSLIMSKÝ SVET
Hlavný prúd križiakov dorazil do Konštantínopolu v apríli 1097. Po zložitých rokovaniach o tom, komu by vlastne mali patriť územia, ktoré sa chystali dobyť, kniežatá uznali za najvyššiu autoritu byzantského cisára Alexiosa I. (neskôr však výsledky týchto rokovaní zmietli pod stôl). V máji 1097 sa vydali na pochod cez Anatóliu. Po niekoľkých víťazných bitkách sa oddiely križiakov dostali pred Antiochiu, ktorá bola kľúčom do Sýrie. Dobre opevnené mesto však bolo dobité až 3. júna, aj to len pomocou zrady.
Vytúžený Jeruzalem uvideli križiaci 7. júna 1099. Hrozilo, že obliehanie skončí fiaskom pre horúčavu a nedostatok vody. Okrem toho sa šírili správy, že mestu sa blíži na pomoc egyptská armáda. Podľa vízie križiaka Petra Desideria bol pád mesta možný, ak bojovníci budú držať pôst a prejdú okolo mesta v slávnostnej procesii. Útok začali 14. júna. Druhý deň sa im podarilo preraziť opevnenie a vniknúť do mesta. Opojenie križiakov z víťazstva nepoznalo hraníc. Krvavému besneniu padli za obeť tisíce moslimov i mnohí židia snažiaci ukryť sa v synagóge.
Výsledkom prvej križiackej výpravy bolo založenie kresťanského jeruzalemského kráľovstva. Na jeho čele stál Gottfied z Boiullonu, ktorý však panoval len rok, keďže ako 38-ročný podľahol epidémii cholery. Budúcnosť neskôr ukázala, že táto križiacka výprava ako jediná splnila stanovené ciele.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 xxx xxx | 4. října 2008 v 12:06 | Reagovat

super

2 Sandir Sandir | 2. prosince 2009 v 17:36 | Reagovat

Skutocne velmi dobra stranka.. :) odporucim aj kamaratom. Dakujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama