Stránka o vojnách, bitkách a osobnostiach histórie.

Isandhiwana

24. března 2008 v 16:16 | Odborník |  19. storočie
Isandhiwana predstavuje jednu z najväčších porážok imperializmu v 19.stor. Udalosti, ktoré sa tam odohrali, koloniálnym mocnostiam pripomenuli, že sa neoplatí podceňovať schopnosti domorodej opozície. Bojovníci zulskej národnosti, pôvodne zastrašení britskou palebnou silou, sa vzchopili a začali rýchlo postupovať proti líniám Britov, aby ich nakoniec v zúrivom boji muža proti mužovi porazili. Na sklonku 19.stor. prevládalo presvedčenie, že západný spôsob vedenia vojenských operácii nemá vo svete konkurenciu. Európske ríše ovládli väčšinu planéty od Afriky po Áziu. Dokonca aj v severnej Amerike sa dominantnou mocnosťou stala republika európskych osadníkov - Spojené štáty americké - ktorá sa zrodila po koloniálnych vojnách a po víťaznom zápase za nezávislosť. Na celom svete, všade tam, kde sa ukazovala nevyhnutnosť potlačovať miestny odpor, Európania nasadzovali delostrelectvo, pušky, guľomety a moderné tylové zabezpečenie. Domáce obyvateľstvo pri tom väčšinou nemalo inú možnosť, než sa brániť zbraňami z minulých storočí. No dve bitky zo sedemdesiatych rokov otriasli sebadôverou Európanov v samých základoch. V bitke pri Little Bighorne v júni 1876 podplukovník George A. Custer a jeho muži zo siedmeho pluku americkej kavalérie utrpeli drvivú porážku, keď sa pokúšali o útok na tábor indiánskeho kmeňa Siuxov. Custer, presvedčený o nadradenosti svojich mužov vyzbrojených puškami, nedal nič na odporúčania, aby pred vlastným útokom použil guľomety. Domorodí Američania mali totiž takisto pušky a nad Custerovými mužmi ľahko zvíťazili. Tri roky na to sa ešte väčšej tragédie dočkali britský vojaci, keď sa im pri rozširovaní britskej koloniálnej ríše postavili na odpor muži iba s oštepmi v rukách.
Málo dôvodov báť sa
Z dejín južnej Afriky je známe, že príchod Európanov a zaberanie území ich ozbrojenými silami bolo vlastne iba novou formou útlaku tých, ktorí tu žili celé storočia. Ešte predtým než sa v južnej Afrike objavili Briti a Holanďania, mnohé z miestnych národov totiž žili pod útlakom útočného kmeňa Zuluov, ktorí dobyli územia susedných kmeňov a vybudovali tu mocné kráľovstvo. V provincii Transvaal sa búrski (holandskí) osadníci dostali do sporu so zulským kráľom Ketčwajom. Spor sa týkal vlastníctva pôdy. Briti nároky Zuluov spočiatku podporovali, no keď sa Londýn pokúsil prevziať kontrolu nad Transvaalom, zmenila sa aj politická taktika Británie. Začala, naopak, obhajovať práva osadníkov s úmyslom dokázať, že je schopná ovládnuť celé teritórium sama a postaviť sa na odpor najmocnejšej domorodej skupine. Briti v decembri 1878 doručili kráľovi Kečwajovi ultimátum, pričom dopredu vedeli, že ho zulský panovník neprijme. Nasledujúci mesiac nastúpila britská armáda do boja proti Zuluom. Veliteľ britských síl v južnej Afrike lord Chelmsford viedol zoskupenie zložené z asi 5000 britských vojakov a 8000 domorodých bojovníkov. Dňa 11. januára 1879 s nimi vstúpil na územia zulského štátu. Jeho muži boli vybavení najmodernejšími zbraňami, a tak mal veľmi málo dôvodov báť sa nepriateľa, ktorý sa mohol brániť iba oštepmi a archaickými puškami. Z britských pušiek typu Martini-Henry bolo možné vypáliť 12 rán za minútu, pričom ešte ničivejšími prostriedkami boli guľomety typu Gatling či raketomety a delá. Ketčwaj síce mal početnú prevahu v podobe asi 40000 mužov, no ak by chcel proti modernej armáde uspieť, musel by sa so svojimi bojovníkmi čo najrýchlejšie dostať do priestoru prvého sledu britských jednotiek. Chelmsfordov plán predpokladal obsadiť veľkou kliešťovou operáciou centrum Kečwajovho kráľovstva, Ulundi. Preto rozdelil svoje sily do troch prúdov. Tým sa prirodzene oslabila jeho armáda ako celok. Chelmsford sa pohyboval v priestore stredného prúdu. Dňa 20. januára vybudoval so svojimi mužmi tábor v Isandhiwane, na úpätí hory výrazného tvaru, tzv. sedla, čo je geologický termín pre tvar veľmi podobný tejto súčasti jazdeckej výstroje. Prieskum ohlásil, že Zuluovia sa zhromažďujú v neveľkej vzdialenosti od Angličanov. Rozhodol sa o dva dni na úsvite stretnúť sa s nimi v boji. Bolo to osudné rozhodnutie. Chelmsford nechal v tábore polovicu svojich mužov - asi len 1700 vrátene 700 pešiakov z 24. pluku - a na čele druhej polovice sa vydal do bitky. Po boku jeho pochodu sa súčasne pohybovala veľká sila dvadsiatich tisícov Zuluov, ktorá sa neskôr ukrývala vo zvlnenom teréne asi 8 kilometrov od Isandhiwany.
Útok Zuluov
Zuluovia zaútočili v tvare polmesiaca, teda vo formácii nazvanej ˝rohy divého zvieraťa˝. Úlohu hlacných úderných hrotov v tomto bojovom rozostavení hrali jednotky na krídlach. Ak sa ich nepriateľovi, v tomto prípade Britom, darilo udržiavať hranicu svojho postavenia v odstupe od Zuluov, bolo ich postavenie bezpečné. Paľba britských pušiek a delostrelectva totiž znamenala pre Zuluov príliš veľké riziko. Jeden z britských delostrelcov opisoval účinnosť striel vypálených na Zuluov: ˝stále sa zvedavo obzerali lebo nevedeli odkiaľ prileteli strely a delostrelecké šrapnely. Granáty explodovali štyridsaťpäť metrov od nich a guľky z pušiek im lietali doslova okolo uší. Niet sa teda čo čudovať, keď sme priamo do ich stredu vypálili prvú salvu, nemali ani potuchy odkiaľ vlastne prišla a aj tí najstatočnejší sa vyľakali.˝ Výsledok paľby z britských pušiek Zuluov výrazne zastrašil. Hoci Zuluovia už aj sami mali pušky, ale nemali z ich používaním žiadne skúsenosti a často mierili príliš vysoko. V bitke pri Isandhiwane si Zuluovia vybudovali úkrytyv priehlbinách na okraji trávnatej planiny, rozprestierajúcej sa okolo hory. Rýchlo prišli na to, že keď sa britskí delostrelci stavajú za kanóny a chystajú sa vypáliť, musia zaľahnúť, aby sa čo najlepšie chránili pred delostreleckými granátmi. Ležiac v úkrytoch vydávali hlboké zvuky, pripomínajúce bzukot roja rozzúrených včiel. Potom velitelia každej skupiny vydali svojim mužom rozkaz vstať a pustiť sa do boja. Zuluovia začali postupovať krokom. Asi 120 metrov od postavenia britských jednotiek vyrazili bojový pokrik ˝Suthu!˝ a behom sa vrhli do útoku. Pohľad na nich bol desivý. Britskí vojaci sa v panike obrátili späť k svojmu táboru, no Zuluovia ich predbiehali a drvili ich zostavu. Vypukol neuveriteľný zmätok. Zuluovia obklopili každého vojaka, niekedy ich bolo toľko, že niektorí bojovníci sa k svojim obetiam ani nepretlačili. Vojaci bojovali statočne, rozdávajúc údery na všetky strany. Zúfalstvo tohto boja opísal jeden z bojovníkov kmeňa Zuluov: ˝Napadol som vojaka, ktorý bodákom prepichol môj štít. Keď sa ho snažil vytiahnuť, bodol som ho do ramena. Odhodil pušku, zovrel mi krk a zvalil ma na zem. Zdalo sa mi, že mi praskli oči. Aj keď takmer celkom zadusenému podarilo sa mi chytiť do ruky oštep a vraziť mu ho do hrude. Prevalil sa na bok a skonal. Z tela sa mi lial pot. Z toho ako ma ten statočný muž škrtil som sa celý roztriasol.˝ Obidve strany utrpeli veľké straty. V konečnej fáze boja sa prejavila početná prevaha Zuluov a zabezpečila im víťazstvo. Britskí vojaci, ktorí prežili bitku v tábore, sa snažili zachrániť si život útekom po ceste, vedúcej k rieke za horou Isamdhiwana. Zuluovia však horu obišli a odrezali im jedinú ústupovú cestu. Nezachránil sa nikto. Protivník dokonca neušetril ani tých, ktorí prosili o milosť. Zuluovia zmasakrovali viac ako 1200 belošských vojakov a ich spolubojovníkov z radov domorodcov. Straty Zuluov sa tiež pohybovali okolo tisícky mužov a mnohý boli ťažko zranení. Lord Chelmsford sa vrátil do tábora v noci no celú krutú pravdu o jeho porážke mu odhalilo až denné svetlo. Na vrcole svojej slávy sa britská ríša dočkala v očiach svetovej verejnosti zahanbujúcej porážky. Na sklonku toho istého roka sa Briti pomstili a Zuluov porazili. Udalosti pod horou Isandhiwana však boli predzvesťou ďalších krutých koloniálnych bojov v južnej Afrike.
Použitá literatúra: Rozhodujúce bitky dejín.
Autor knihy: Tim Newark
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Aká je táto stránka?

Je super! 53.5% (23)
Je celkom dobrá 16.3% (7)
Práve to čo hladam tu nie je 9.3% (4)
Nič moc 9.3% (4)
Absolútne mizerná 11.6% (5)

Komentáře

1 Odborník Odborník | Web | 24. března 2008 v 16:21 | Reagovat

Teraz neviem ako sa tá bitka (hora) teda volá ...........v knihe z ktorej som čerpal je napísané Isandhiwana ale ked to chcem naťukať do googlu tak mi vypíše, že či mám na mysli Isandhlwana.........napisal som to len pre pripad, že by vam mohlo vrtať v hlave prečo mam iny nazov bitky než je uvedené možno niekde inde :D

P.S. dalo mi celkom zabrať kým som to prepísal z drobnými úpravami z tej knihy.... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama